O partnerských vzťahoch a rodine

Autor: Marek Poleč | 24.8.2013 o 11:28 | (upravené 28.9.2013 o 20:27) Karma článku: 2,60 | Prečítané:  732x

Téma partnerských vzťahov je témou veľmi zaujímavou pričom zasahuje do oblasti psychológie. Téma rodiny, jej postavenia v súčasnosti je témou nemenej zaujímavou. Vyjadriť sa k chápaniu rodiny ako stavebnému prvku spoločnosti je veľmi ťažké. Predstavuje rodina vôbec stavebný prvok spoločnosti?

Tento zaužívaný názor má svoju silu aj v dnešnej dobe hoci sa k nemu veľká časť ľudí stavia odmietavo. Prečo by mala rodina predstavovať základný prvok spoločnosti? Iba preto, že jej funkciou je vychovať potomstvo, ktoré bude zárodkom ďalšej rodiny?

Určite si veľká väčšina z Vás rodinný život vo forme partnerského vzťahu vyskúšala. Z pohľadu muža jej partnerský život s jednou ženou neprirodzený. Ochudobňuje ho o nové podnety, partnerstvo oberá o slobodu. Už Schopenhauer napísal, že partnerstvo zvyšuje dvojnásobne zodpovednosť a oberá o slobodu. Monogamný život jej jedným slovom nedostačujúci a tému rodiny týmto považujem za uzavretú. Inštitúcia rodiny chápaná dokonca ako niečo posvätné je iba mýtus.


Možno sa v tejto chvíli niekto strhne a v návale hnevu a nesúhlasu moju knihu odloží, ja si však za svojim názorom stojím a vždy si stáť budem. Možno budete namietať, že aj dlhoročný partnerský vzťah môže byť bohatý na podnety, ja s takýmto názorom nesúhlasím. Príroda to zariadila miesto nás. Nie my, ale niečo v nás za nás rozhoduje. Či už je to Schopenhauerova vôľa alebo niečo iné je v tejto chvíli vedľajšie. Hlas prírody je silný. Úlohou rozumu je túto súvislosť pochopiť, čoho dôsledkom môže byť názor, že inštitúciu rodinu možno pokladať za mýtus, ktorý má svoje korene v kresťanskej vierouke.


Nie som odporcom rodiny, to vôbec nie. Rád by som videl seba aj ostatných ľudí šťastných v partnerských zväzkoch. Sme však často krát svedkami pravého opaku. Rád by som sa však v tejto súvislosti s Vami podelili o jeden zaujímavý postreh. V období po roku 2000 som spozoroval, že ženy ako také majú veľkú tendenciu prežiť v ťažkom období. Väčšiu ako muži. Zvyknú byť opustené s potomstvom z predchádzajúceho zväzku alebo manželstva, rozvedené a nešťastné. Na druhej strane existuje početná skupina emancipovaných žien, ktoré si vytvorili akýsi obranný múr voči slabým mužom a žijú svoje životy na relatívne vysokej úrovni bez toho, aby nejakého muža potrebovali. Ich slabosť z nich spravila silné osobnosti imúnne voči všetkému.

Prečo takéto ženy nemajú rodinný život? Majú núdzu o silných partnerov, vytvorili si svoj svet z ktorého sa nedajú stiahnuť na nižšiu úroveň slabými mužmi. Som toho názoru, že skupina takýchto žien je početnejšia ako skupina bohatých a nezávislých mužov. Nožnice, alebo pomer bohatstva k chudobe je po roku 2000 drastický. Dovolím si povedať, že najväčší v histórii. Napriek tomuto názoru považujem ženské pokolenie za slabšie ako to mužské. Svetsky zamerané ženské pokolenie považujem za fenomén obdobia po roku 2000. Nebude tu však večne. Takéto silné ženy sú silnými iba navonok. Ich nezávislosť a majetok z nich nespravia nikdy lepšími ženami. Všetky ženy bez rozdielu, či už chudobné alebo bohaté majú jednu spoločnú vlastnosť. Sú subjektívne ako povedal Schopenhauer pričom ich subjektívnosť z nich robí doslova kreatúry.

Rád by som sa v tejto súvislosti ešte krátko pristavil pri partnerských vzťahoch, pri možnostiach nájdenia životného partnera prostredníctvom sociálnych sietí a internetu. S rozčarovaním možno konštatovať, že vďaka relatívnej veľkej dostupnosti internetu nie je ľahké ideálneho partnera nájsť. Internet považujem za najhorší možný prostriedok slúžiaci k hľadaniu vhodného partnera. Skúšali ste sa niekedy zamyslieť prečo je tomu tak? Malo by tomu byť predsa naopak. Internet s jeho neobmedzenými možnosťami, množstvom databáz, zoznamovacích stránok je paradoxne nevhodným prostriedkom na dosiahnutie cieľa. Je tomu tak najmä z dôvodu otvorenosti a instantnosti média. K internetovému médiu sa veľa obyčajných ľudí stavia ako k niečomu, čo by malo zabezpečiť pohodlné a rýchle uspokojenie. Väčšina jedincov skončí v diskusných fórach, alebo chatovacích miestnostiach, pričom pôvodný zámer zoznámiť sa a spoznať človeka sa vytráca.

Serióznejšou voľbou môžu byť internetové zoznamky, ktoré však taktiež považujem za menej vhodný prostriedok na zoznámenie sa. Hádam najvhodnejšou formou zoznámenia preto ostávajú zoznamovacie kancelárie, ktoré pre svojich zoznámeniu chtivých klientov organizujú rôzne aktivity. Za úplne najvhodnejšiu formu zoznámenia považujem takú formu, kedy sa dvaja ľudia spoznajú na základe svojich záujmov v prirodzenom prostredí. Či už na pracovisku, v škole alebo inom prirodzenom prostredí. V takých prípadoch nedochádza k nedorozumeniam a sklamaniam vyplývajúcich z neosobnej on-line formy zoznamovania sa. Viac v pripravovanej knihe, ktorú si môžete u mňa objednať už teraz.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?